Strategický plán – príprava na vyučovanie esperanta na školách

Medzinárodná pracovná skupina pre zavedenie esperanta do školského vyučovania (ALIE)^[*]bola založená v máji 2006 s cieľom pripraviť školské vyučovanie esperanta najskôr v Európe a potom, po získaní skúseností, aj na celom svete. Pre tento cieľ spolupracujú pedagógovia a učitelia esperanta s ďalšími odborníkmi. Všetci členovia skupiny majú rovnaké práva, všetci sú dobrovoľníkmi, ktorí pracujú podľa svojich síl, talentov a schopností. Naša skupina nemá svojho prezidenta, neplatia sa žiadne členské príspevky a nemá ani platených zamestnancov. Na plnenie úloh sa vytvárajú zvláštne podskupiny, ktoré vedú odborníci.

Všetci spolupracovníci majú právo upravovať "strategický plán" do tej miery, do akej si to vyžadujú zákony, možnosti a podmienky danej krajiny.

Strategické ciele prvej etapy našej činnosti:

První stupeň

1. Musíme dosiahnuť, aby aspoň v dvoch tretinách krajín Európskej únie a v ďalších krajinách v Európe aspoň bolo 1-5 základných škôl, kde sa vyučuje esperanto ako prvý povinný cudzí jazyk, ktorý pomôže rozvíjať schopnosti žiakov.
2. Musíme dosiahnuť, aby aspoň v dvoch tretinách krajín Európskej únie a v ďalších krajinách v Európe bolo minimálne v 1-5 stredných školách alebo skautských či iných mládežníckych skupinách aplikované esperanto ako ľahko osvojiteľný nástroj medzinárodného mnohojazyčného dialógu.
3. Musíme dosiahnuť, aby aspoň v jednej tretine krajín Európskej únie a v ďalších krajinách v Európe bola aspoň jedna vysoká škola alebo univerzita, kde sa vyučuje esperanto.
4. Musíme dosiahnuť, aby aspoň v jednej štvrtine krajín Európskej únie a v ďalších krajinách v Európe bola aspoň jedna univerzita alebo vysoká škola, kde sú vychovávaní učitelia esperanta.
5. Musíme dosiahnuť, aby spomínané základné školy, stredné školy, skautské a iné mládežnícke organizácie, vysoké školy a univerzity aktívne, tvorivo spolupracovali medzi sebou.

Až po splnení týchto cieľov je možné pristúpiť k druhému stupňu našej činnosti.

Pre realizáciu druhého stupňa strategického plánu sú nutné tieto ďalšie podmienky:

1. Ochota základných a stredných škôl, skautských a ďalších mládežníckych oddielov, vysokých škôl, univerzít zaoberať sa esperantom.
2. Vyškolení učitelia jazykov, ktorí sú pripravení vyučovať esperanto.
3. Motivovaní adepti
4. Finančné prostriedky
5. Politická podpora
6. Medzinárodná spolupráca
7. Medzinárodne aplikovateľné učebnice a iné pomôcky

Naše návrhy na vytvorenie vyššie uvedených podmienok

1. — V prvých dvoch-troch rokoch na základných školách neodporúčame vyučovať cudzie jazyky. Toto obdobie je potrebné na zvládnutie základných vedomostí a schopností vrátane materinského jazyka (hovorenie, čítanie, písanie a počítanie). V nasledujúcich 1-3 rokoch navrhujeme zaviesť vyučovací predmet pre optimálnu prípravu žiakov na osvojenie ďalších jazykov. Za najvhodnejšie pre získanie jazykových schopností považujeme výuku medzinárodného mostového jazyka – esperanto, ktorý umožní žiakom uvedomiť si základné slovné prvky a štruktúry vlastného jazyka a potom ďalších jazykov, taká výuka dá deťom pocítiť úspech pri komunikácii v prvom cudzom jazyku, ktorý sa začnú učiť.
   
   — Potom, asi vo veku 12 – 14 rokov, navrhujeme začať s výukou ďalšieho voľne voliteľného, národného jazyka a ďalšieho svetovo rozšíreného jazyka — v súlade so správou Maalouf pripravenou pre Európsku úniu. Vďaka podpornej vlastnosti esperanta pri výuke jazykov by žiaci ušetrili počas výuky týchto troch jazykov do záverečných skúšok čas jedného školského roka. Pri záverečných skúškach by mládež už ovládala — okrem materinského jazyka — minimálne tri cudzie jazyky na strednej úrovni. Efektívnosť tohto návrhu by pomohla veľkou mierou aj pre uchovanie jednotlivých etnických jazykov. Ušetrené peniaze a čas by boli použiteľné pre osvojenie potrebných vedomostí a schopností.
   
   — Na stredných školách a v záujmových oddieloch mládežníckych organizácií navrhujeme výuku esperanta ako relatívne ľahký a rýchlo osvojiteľný prostriedok interkultúrneho dialógu. Mohli by tak vzniknúť vzájomné partnerské vzťahy s inými európskymi školami a organizáciami i mimo Európu. Taká spolupráca umožní už od začiatku, že naša školská činnosť postupne zasiahne všetky krajiny sveta. Spolupráca sa bude rozvíjať výmenou informácií o jazykoch, kultúre, zemepise a historickom dedičstve jednotlivých krajín. Mládež, ktorá bude používať "klasickú poštu" i najmodernejšie nástroje informatiky, získa zahraničných priateľov na základe rovnoprávnosti, bude chápať a rešpektovať a prijímať jazykovú a kultúrnu rôznorodosť. Bude môcť spolupracovať na príprave spoločných výstav, internetových stránok, súťaží, videokonferencií, družobných vzťahov a medzinárodných stretnutí. Za dôležité považujeme predovšetkým osobné stretávanie mladých zo susedných krajín.
   
   — Univerzitám a vysokým školám odporúčame výuku esperanta ako "jazykový katalyzátor" pre osvojenie klasickej latinčiny a gréčtiny, vedeckého názvoslovia a pre rast efektívneho používania cudzích jazykov.

2. Školenie lektorov esperanta je zatiaľ nedosiahnuteľná podmienka. Musíme podporovať tie univerzity a vysoké školy, ktoré už teraz vzdelávajú budúcich esperantských pedagógov. Musíme motivovať mladých študentov lingvistiky a aj nezamestnaných a penzionovaných učiteľov jazykov, aby sa venovali esperantu ako novej odbornosti. Tí si môžu veľmi rýchlo osvojiť esperanto na úroveň schopnosti ho vyučovať. Musíme zdôrazniť hodnotu medzinárodných diplomov o spôsobilosti vyučovať.

3. Pre záujemcov o jazyky musíme vždy argumentovať praktickými výhodami esperanta: — medzinárodná slovná zásoba, fonetický pravopis, relatívne ľahká gramatika, úspora peňazí a času, uľahčenie výuky iných cudzích jazykov, rastúce množstvo informácií na internetu a Vikipedia v esperante, jazyková rovnosť atď.

4. Pre získanie finančných prostriedkov sa musíme zúčastňovať na európskych a národných súťažiach. Musíte organizovať vzdelávanie našej pracovnej skupiny. Musíme si osvojiť techniku žiadostí o subvencie. Aj dary od súkromných osôb (napr. vo forme učebných pomôcok, podpory študijných ciest, atď.) môžu mať veľký význam. Postupne by sa malo objaviť vyučovanie esperanta v súkromných podnikoch, súkromných školách, teda súkromný kapitál.

5. Dôležitou súčasťou našej činnosti musí byť získavanie politickej podpory. Musíme mať čo najlepšie kontakty s politikmi. Politici, žurnalisti a ďalšie kľúčové osoby z rôznych oblastí nás podporia len keď budeme môcť ukázať konkrétne výsledky. Nikdy nezabúdajme na "pozitívny retroefekt." Čím viac škôl bude vyučovať esperanto, tým viac škôl ich bude chcieť napodobňovať a tým viac politikov bude deklarovať svoje pozitívne hľadisko. Musíme pozývať politikov na naše akcie a pravidelne ich informovať o svojich menších či väčších úspechoch.

6. Najdôležitejším prvkom našej činnosti musí byť medzinárodná spolupráca. Pomocou esperanta môžu pedagogické inštitúcie i podniky ľahko spolupracovať. Musíme systematicky a účinne ukazovať výhody esperantskej komunikácie medzi základnými, strednými, vysokými školami a mládežníckymi organizáciami.

7. Už existujú dostupné medzinárodné učebnice a pomôcky. Z nich výbor ILEI zložený zo skúsených učiteľov vyberá najvhodnejšie pomôcky, ktoré odporúča.

Budapešť 30. júna 2008.